Takto v predvianočnom období by som sa rada povenovala tematike zvyku. Tento blog by mohol poslúžiť, ako motivácia začať veci robiť trošku INAK, ako sme zvyknutí doposiaľ. Najskôr sa ale pozrime prečo je celkovo dobré pozrieť sa na zvyk, ako taký a jeho hrubé vrastené korene do nášho systému. Špecializujem sa predovšetkým na pole človeka a jeho kondíciu a imunitu. Sledujem , čo všetko sa deje s poľom ako človek prechádza v živote rôznymi zmenami a vývojom.

Posledný mesiac sa na mojich sedeniach venujem tematike eliminovania aktivít zo zvyku, aby sme vytvorili miesto pre SEBA. Toto sedenie je určené na priblíženie tvorby vzorcov správania a zmýšľania zo zvyku. Aké témy Vás držia v tom, aby ste stále dookola šľapali po dobre známych vychodených chodníčkoch, ktoré odvádzajú Vašu pozornosť od PODSTATY? Rada by som v tomto blogu zhrnula niekoľko zistení, ktoré som nadobudla pri práci so zvykom.

Určite mi každý dáte za pravdu, že máte zopár aktivít, ľudí alebo činností, ktoré vo vašom živote udržiavate zo zvyku. Aktivity ani vzťahy Vás už dávno nikam neposúvajú, nenapĺňajú Vás no vy stále lipnete na minulosti, kedy to tak bolo. Žijete zo spomienky, kedy Vás tieto aktivity bavili a mali ste z nich dobrý pocit. Ja určite nie som výnimka😊 Tento jav som si začala všímať vo svojom živote aj ja pár mesiacov dozadu. Ako človek na ceste transformácie a neustáleho posunu, som sa snažila sama seba definovať niečím, čo som bola v minulosti. Držala som sa toho, ako svätej pravdy o mne samej. A týmto pádom som sama sebe zakrývala novú zmenenú optiku, ktorou sa na seba pozerám dnes.

Ako z môjho pohľadu vyzerá zvyk v systéme človeka?

Zvyk so sebou nesie aj odtlačok známych vychodených koľajničiek v poli človeka. V mojom vnímaní sú to také vysvietené hrubé dráhy, ktoré neustále posilujeme tým, že ich využívame. Tieto infraštruktúry sú v našom systéme doslova zažraté. Keď sa snažíme pomaly týchto zvykov pustiť je to často bolestivý proces spojený v mnohých prípadoch s fyzickou bolesťou, ktorá slúži ako indikátor rozpadu starého a dobre poznaného. Takéto isté vychodené, staré známe dráhy pozorujemaj v spôsobe myslenia. Od malička sme sa učili lineárnemu zmýšľaniu. Neskôr v živote sme sa rozdelili na viacero skupín a jednou z nich je určite aj tá, ktorá práve teraz číta tento blog. Síce žijeme vo svete kde platí ak A tak potom B. Veríme, že je za tým niečo viac. Že veci nefungujú čisto na racionálno – analytickom princípe, ktorý nás veru v duchovnej ceste ďaleko nezavedie, skôr pôsobí ako brzda vo vývoji.

Z čoho pramení naša neschopnosť od zvyku upustiť?

A presne tomuto sa na mojom sedení venujem. Každého človeka drží vo zvyku iná osobná téma. Keby ich mám ale rozdeliť do akejsi väčšej kategórie, kde vystopujeme skutočný pôvod tejto neschopnosti zmeny ide primárne o STRACH. Človek od nepamäti vyhľadáva bezpečie a dobre známe prostredie patrí medzi potreby, ktoré sa snaží napĺňať. Väčšinou ide ale o strach Nášho ega, ktoré sa bojí, že keď ako človek niečo nové a funkčné objavíš, nebudeš ho už viac využívať a potrebovať. Ide o strach z nepoznaného, strach z nového.

Strach zo seba samého v skutočnej podobe. Pretože ak v živote odstrániš aktivitu alebo človeka, ktorého si v živote držíš zo zvyku, vznikne na tomto mieste priestor, ktorý sa samostatne naplní tým, čo tam v skutočnosti má byť. Toto funguje samozrejme za predpokladu, ak nie som prehnaný egáč, ktorý metódou pokus/omyl hľadá neustále nové naplnenie a aktivitu, či človeka, ktorého si na toto miesto inštaluje a skúša, ako zapadne do skladačky. Toto sa deje iba z nepochopenia, že JA vo forme duše som si pred tým ako som sem prišla dávno na tieto miesta dosadila to, čo sa tu najviac hodí.

K tomuto bodu by som sem rada pridala príklad, dnešnej na výkon orientovanej spoločnosti, v ktorej prevláda akési nepísané pravidlo z motivačnej literatúry, ktoré tvrdí, že ak chceš veci dosiahnuť musíš neskutočne makať, ísť cez mŕtvoly aby si sa priblížil k svojmu cieľu. Musíš prekračovať svoju konfortnú zónu a vystavovať sa situáciám, z ktorých nemáš úplne najlepší pocit. Určite aj toto je jedna z možností ako dospieť k zmene a vývoju niečoho. Dá sa to celé však aj spraviť prostredníctvom počúvania svojej podstaty.

Ak nechám svoju dušu, svoju podstatu vyplniť toto prázdne miesto, ktoré vzniklo po odstránení zvyku, môžem sa na sto percent spoľahnúť, že to bude to najlepšie možné riešenie, ktoré by som sama v takej dokonalosti nevymyslela. Toto riešenie bude sprevádzať príjemný pocit a prežitok s tým spojený.

Správanie, ktoré vychádza zo zvyku tvorí akési pomyslené väzenie našej mysle. Nevieme sa posunúť z jedného miesta a začína sa to podobať na státie v močarine. A každá močarina začne po čase smrdieť. A tak stačí prekročiť z tejto močariny do rieky, kde môžeme sledovať neustály pohyb a byť jeho súčasťou. Stačí sa inšpirovať v prírode. Každé ročné obdobie prináša zmenu v našom okolí. Prerod larvy na motýľa tiež predstavuje zmenu a vývoj.

Tak prečo oberáme sami seba o posun tým, že sa nevieme vzdať zvykov, ktoré živíme v našom živote? Na mieste, kde zastane energie  nastáva stagnácia.  Nie je možné aby sme sa posunuli, pretože sme tomu sami nedali priestor. Sami sa brzdíme a ostávame v roly obete, ktorej sa v živote nič samé od seba nezmení. Poznáte to určite aj vy. Keď sa zamyslíte nad tým, kedy ste naposledy čakali, že sa niečo zmení, no nič nové ste pre to nespravili? Zmenilo sa to samé od seba?

V živote môžeme niekedy sledovať zmeny, ktoré sa dejú aj tak povediac „samé od seba“ . Pretože nie je možné utiecť pred tým, čo sme sa sem prišli naučiť a čo je v zmysle vývoja duše pre nás podstatné. Ide len o to, ako túto zmenu zažijeme. Bude to pekným prežitkom a pohodovým životom, kde pochopím, že je dôležité byť si v každom momente vedomý toho, čo sa deje okolo. Alebo to bude škaredým spôsobom a prežitkom, ktorý ma prinúti zvyknúť si na zmeny, ktoré sa v mojom živote udejú?

Čo môžem urobiť, aby som začal vnímať moje zvyky?

Nie je to až také zložité  si sadnúť a sám za seba si prejsť zvyky, ktorým venuješ až prílišnú energiu a čas, no nedostávaš späť odozvu vo forme dobrého pocitu a naplnenia. A preto si dovolím dať Ti takú malú výzvu v zmysle prehodnotenia svojich zvykov. Sprav si takúto revíziu aktivít, činností a ľudí, ktorých si nechávaš vo svojom živote zo zvyku a zváž, či dáš šancu Tvojej podstate, duši všetky tieto slepé uličky nahradiť tým, čo tam má skutočne byť. A možno práve aj vďaka tomuto kroku objavíš nové a skryté možnosti seba samého. Odmenou je dobrý pocit z aktivít a ľudí, ktorí Ťa potom obklopujú.

S prichádzajúcimi sviatkami, ktoré sa pre mnohých z nás nesú v znamení tradícií máme jedinečnú šancu pozrieť sa aj na zvyky. Pozrieť sa či predsa nezmením tento rok vianočný jedálniček, z ktorého ma aj tak každý rok páli záha? Či predsa nevynechám niektoré obligátne návštevy, nie z ignorácie či neslušnosti, ale z lásky k samému sebe? Čo takto začať robiť iba veci, pri ktorých sa cítim skutočne dobre? Verte mi Vaša podstata sa Vám za to poďakuje vo forme pekného prežitku Vášho života. Bez pálenia záhy, bez potláčania seba samého. A pritom stačí tak málo. Opustiť priestor skostnateného myslenia, poháňaného zvykom. Stačí si odopnúť z nohy reťaz s guľou, do ktorej sme uväznili sami seba a začať byť skutočne autentický.

 

Prečo sa bojíme byť autentickí?

Nebudem Vám klamať toto obnáša pomerne veľa zmien v našom živote. Každý kto v živote spravil väčšie zmeny mi dá za pravdu.😊 Stáva sa totiž, že keď človek začne byť autentický neprináša to ovácie, potlesk a gratulácie zo strany Vášho najbližšieho okolia😊 To je to , čo sa deje na začiatku zmeny a ľudia pred tým majú istý rešpekt a strach, pretože ide o akýsi pomyslený rozpad istoty. Ja sa ale pýtam, čo je to za istota, keď som obklopená ľuďmi, prácou a okolím, ktoré nerezonuje s mojím skutočným JA? Jedinú istotu, ktorú v tom vnímam ja, je že ostanem stáť v močarine a zapadnem do nej ešte hlbšie. A preto začať samého seba nepotláčať a stať sa autentickým požaduje istú dávku odvahy a upustenie od zvyku.

Niečo čoho sa ťažko človek vzdá, nie je v skutočnosti naozaj to najlepšie, čo sa mu v živote mohlo udiať. To najlepšie ho tam len čaká, pretože to najlepšie možné si sám naplánoval ako duša, neovplyvnená ego chtíčmi a potlačenými strachmi. V tomto prípade by sme tu mohli aplikovať aj zmenené myslenie a vynechať lineárne myslenie, ktoré je nám tak dobre známe. „Najskôr musím uvidieť a potom tomu uverím“ a bolo by dobre sem dodať nové myslenie „Najskôr musím uveriť a potom uvidím“. V tomto bode mám na mysli najskôr musím uveriť tomu, že moja duša si pre mňa vymyslela tú najlepšiu možnú verziu môjho prežitku , obsahujúcu všetky potrebné skúsenosti. A keď tomu uverím, začne sa to skutočne v mojom živote aj diať.

Každému odvážlivcovi, ktorí sa pustí touto cestou objavovania seba samého prajem veľa sily. Tí z Vás, ktorí ste už na ceste k vedomému približovaniu sa sami k sebe viete, že to robíte z lásky k sebe samému. Lásky k sebe ako podstate, k sebe ako Zdroju. A preto Vás netreba nijako špeciálne motivovať, pretože to robíte z pocitu, z pocitu seba v skutočnosti. Život sa Vám začína odvďačovať vo forme pekného prežitku a dobrých pocitov.

A povedzme si pravdu veď to je predsa aj celá pointa. Mať sa tu dobre.

 

 

2,803 total views, 6 views today

Zvyk ako brzda vývoja

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *