Rada by som s Vami zdieľala moje aktuálne zistenia ohľadne vzťahu s priestorom , ktorý nás všetkých obklopuje. Priestor okolo nás je veľmi zaujímavá téma na sledovanie pretože vieme, že priamo odzrkadľuje vzťah, ktorý tvoríme sami so sebou. Keď budem hovoriť o priestore mám teraz na mysli všetko stvorenie okolo nás do ktorého patrí príroda, rastliny a zvieratá. Na mojej ceste rozvoja som nie náhodne zakopla o túto tému a začala sa o ňu hlbšie zaujímať, pretože som si všimla veľmi zaujímavú paralelu s mojim životom. Naše prostredie s nami komunikuje neustále či už ide o stav toho, ako vyzerajú naše izbové rastliny, aký vzťah máme k zvieratám, ktoré nás obklopujú a nakoľko som vnímavá voči dokonale fungujúcej a premenlivej prírode.

Príroda je totiž jeden veľký dokonale fungujúci organizmus, ktorý je schopný medzi sebou komunikovať bez zbytočného odporu a argumentov. Všetky zvieratá sa v prírode vždy zariadia podľa toho, aké majú podmienky. Či už ide o dlhé mrazivé zimy, alebo rýchly nástup horúčav, zvieratá sa snažia vždy všetkému prispôsobiť. My ľudia zvykneme začať nadávať a sťažovať sa , keď sa niečo nezariadi podľa nás a našich PREDSTÁV. V jednej knihe som sa dočítala jednu zaujímavú vec. Autorka odpozorovala zaujímavú hierarchiu hmyzu, ktorí sa na kvitnúcej lipe v jej záhradke zdržuje podľa akejsi stanovenej hierarchie tak, aby všetky skupinky hmyzu mali vymedzený priestor pre seba a navzájom si neprekážali. Každá skupinka hmyzu „okupuje“ určitú časť lipy a navzájom v toho majú všetci úžitok. Prečo sa tak nevieme správať aj my ľudia?

Začínam si všímať, že náš priestor, príroda a všetko čo nás obklopuje je náš veľký učiteľ. Stačí sledovať procesy v prírode a zosúladiť sa s nimi. Stačí sa aj pozrieť na to, ako príroda reaguje na nás ľudí a naše správanie v dnešnej dobe…

Nela môj učiteľ 🙂

Na mojej ceste sebarozvoja som sa prepracovala aj k akémusi novému vnútornému pnutiu začať sa viac zaujímať aj o dopad mojich akcií a správania na životné prostredie. V septembri 2018 som navštívila svoju prvú prednášku o Zero Waste živote a odvtedy sa už nedalo ísť späť do starého zmýšľania a zažratých vzorcov správania. Moja podstata ma vyslala na túto prednášku pre inšpiráciu. O mesiac nato som už doma mala spolu s kamarátmi zriadené dážďovky a veselo som sa venovala vermikompostovaniu, okrem kopec iných zmien v mojej domácnosti.

Nenáročná spolubývajúca žížala

O tom čo ma naučili moji spolubývajúci „kalifornské dážďovky“ sa viac dozviete tu. Sledovaním ich života, v pre nich nie celkom prirodzenom prostredí – po domácky vyhotovenom vermikompostéry, som sa tiež čo to naučila o priestore okolo. Napríklad som sa naučila aj to, že dážďovky nikdy nefrflú na to, aký odpad do svojej debničky pre účely svojej hostiny dostanú, vedia sa prispôsobiť skoro akýmkoľvek podmienkam a ešte sú aj mega praktické výrobou vermidžúsu a humusu, ktorý sa použije opäť na ďalšie zveľaďovanie a starostlivosť o iné rastliny v domácnosti, ako hnojivo. Celé to do seba zapadá a funguje ako prešpekulovaný súladný plán.

Od januára tohto roku som sa začala zaujímať o pestovanie vlastnej zeleniny a iných úžitkových a užitočných rastlín. Bolo to opäť také vnútorne pnutie a pocit, ktorým ma moja podstata nasmerovala. Hltám informácie, dokumenty a knihy venujúce sa tematike pestovania v súlade s prírodou a mení sa môj celkový náhľad na dokonalosť toho, ako si to príroda vie zariadiť. Začala som si v domácich podmienkach pestovať okrem izbových rastlín, ktorých vzhľad a celková životaschopnosť sa výrazne polepšili aj bylinky. Toto vnútorné nadšenie ma priviedlo aj k možnosti vyskúšať si pestovanie na záhradke na čo sa nesmierne teším a onedlho Vám o tom rada poviem viac. Pri tejto činnosti ma zalieva pocit akéhosi vnútorného naplnenia a radosti.

Ako celoživotná alergička na rôzne peľe si asi viete predstaviť, že som prírodu viac menej obchádzala a vyhýbala sa jej. No už druhý rok sledujem priebeh svojej „sennej nádchy“, ktorá má každý rok menšie a menšie prejavy. Sledujem to aj preto, lebo dnes viem že aj moja alergia je iba zrkadlo môjho vzťahu samej so sebou, so svojou prirodzenosťou, ktorú tvorí aj naše prostredie a v tomto prípade aj kvitnúce stromy a kvety okolo.

Niektorí ľuďia veľmi radi chodia do prírody a práve tam majú pocit, že sú k sebe najbližšie ako sa dá. Je to preto, lebo príroda je súčasť priestoru , dokonalého stvorenia a je v nej vedomie presne tak, ako je aj vo vnútri nás. Ale stáva sa, že prechádzkou po prírode sa vie človek jednoduchšie spojiť s priestorom a vedomím, ktoré je všadeprítomné okolo nás:)

Týmto blogom som chcela len podnietiť Vašu všímavosť a nasmerovať ju aj na Váš priestor. Som človek, ktorý sa štíti všetkého poletujúceho hmyzu a neustále proti nemu bojujem? Som človek, ktorý sa na ulici vyhýba psíčkarom lebo nechce mať chlpaté nohavice? Som človek, ktorému je ľahostajné či separujem odpad, aké chemikálie splachujem a aký to má celkový dopad na prostredie? Alebo som človek, ktorý  sa snaží na svojom balkóne v zimných mesiacoch vtáctvu poskytnúť chutné hody, no selektívne sedím za oknom a vyberám, kto smie a kto nesmie navštíviť moju vtáčiu búdku? Sýkorky áno, ale holuby sú predsa len také lietajúce patkane, tie by nemuseli😊 Všetky aj tieto zvieratká nám niečo zrkadlia o nás samých a je iba na náš, či si to všimneme alebo budeme do konca života bojovať so svojím prostredím a tak odmietať dôležité uvedomenie toho, že aj priestor je mojou súčasťou a ja som súčasťou priestoru.

1,912 total views, 3 views today

Priestor ako zrkadlo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *