Ak prírodu berieme ako zdroj nášho života, nakoľko žijeme na Zemi, jeme jej plody a pijeme jej vodu, v podstate sme od nej závislí. V prírode sa nachádza dokonalosť a dostatok všetkého. Ak sme si ale vytvorili taký vzťah k prírode, kde na základe selekcie jej jednotlivé aspekty neprijímame alebo odmietame, je tento vzťah narušený. Tým pádom berieme aj jej zdroje selektívne. Pretože nechápeme, že k úplnosti spokojného bytia ju potrebujeme zahrnúť ako celok. A začať ju vnímať ako dostatok v našom živote.

Príroda sama o sebe funguje dokonale. Zoberme si napríklad také včely. Od bodu kedy som sa začala z pocitu zaujímať o hmyzí domček, rozbalil sa aj môj záujem o včely. Pri bližšom skúmaní som mala pocit akoby fascinácie nad dokonalosťou tohto superorganizmu. Videla som sledovaním hmyzieho života na záhradke, že taká včela je veľmi pracovitá a dôsledná v tom čo robí. V každom momente akoby vie, čo má spraviť a kam má ísť. Nevypytuje sa čo má so svojím životom robiť, v čom sa nájde a kedy bude spokojná. Produktom jej usilovenej práce je superfood potravina, ktorá má nespočetné liečivé vlastnosti. Ide o vysokú efektivitu, ktorá dokonale funguje v tomto superorganizme. Vysoká efektivita sa ukazuje aj na stavbe plastov a tvare šesťuholníka. Príroda údajne pracuje efektívne a vynakladá iba toľko energie, koľko je skutočne treba. Čo robíme ale my ľudia? Za čím sa neustále naháňame? A tak som hľadala akési záchytné body pre svoj život a zistila som, že ja ako človek nedokonalý oproti takej včele v živote tápam. A presne aj pre tento bod by bolo dobre ubrať z egíčka a tvárenia, sa, že ja človek som na vrchole pyramídy. Bolo by dobré odložiť pýchu a začať trošku viac sledovať dokonalú prírodu, ktorá vie určite lepšie ako my ľudia. Možno by sme od nej vedeli inšpirovať😊

Prečo prijímame zdroje prírody na základe našej selekcie?

Môže za to naše nastavenie, naše témy a predošlé skúsenosti. Do tejto kategórie zahŕňam napríklad zlé skúsenosti z detstva s prírodou, hmyzom, zvieratkom či určitým typom plodu, kvetu či rastliny. Taktiež sem vieme zahrnúť aj naše predstavy, ktoré si tvoríme na základe doposiaľ poznaného, cez naše filtre, strachy alebo postoje. Ako príklad by som rada uviedla napríklad strach z určitých typov živočíchov, ktoré sme si vytvorili na základe poloprávd či neúplných informácií. Zoberme si ako príklad takú osu. Skúmali sa sympatie ľudí voči osám a včelám. Myslím, že už tušíte ako tento výskum dopadol. Samozrejme prínos včiel a ich oblúbenosť je veľmi známa. No ak sa človek stretne s osou už má o nej zakódované rôzne predstavy a skúsenosti.  Všetky tieto skúsenosti, predstavy a informácie máme zapísané v našom poli. My ako ľudia máme selektívnu pozornosť a výber. Tým pádom si určujeme aj naše sympatie a nesympatie voči jednotlivým druhom nachádzajúcim sa v prírode. Toto som ja osobne pozorovala na sebe na skupine  osa, sršeň a včela, ktoré sa nám všetky pohybujú po záhradke. Je treba pochopiť ,že aj taká osa má svoju úlohu v ekosystéme. Je taktiež dôležitý opeľovač. Človek ju ale vníma ako otravnú pichajúcu muchu, ktorá sa celé leto obšmieta okolo jedla počas grilovačky a číha koho dopichá. To len ja človek ju vnímam ako otravu v tom momente.😊 Čo však nevidím je fakt, že predtým ako sa prišla pozrieť na môj stôl na garden party mi pomohla opeliť moje ovocné stromy a zeleninu v záhrade, z ktorých ja ako človek teraz mám plody a pochutnávam si na nich. Na tomto príklade som chcela len naznačiť to, že prírodu nevnímame ako celok.

A preto ak sa v živote stretneme s daným strašiakom prejde táto informácia cez filter, ktorý jej samotnú dokonalosť skresľuje. Tieto skreslenia a pokriveniny sa dajú funkčne upraviť v poli aby vedela daná informácia putovať až k nám do hmotného tela v jej nepokrivenom stave.

S takýmto nepriateľsky nastaveným systémom je ťažké žiť ľahko a prijímať dokonalosť a úplnosť, ktorú nám ponúka príroda. Veď napokon sa v nej nachádza absolútne všetko, čo k životu skutočne potrebujeme.

To v akej dobe dnes žijeme je následkom toho, že človek tento dokonalý vzorec fungovania pokrivil a za následok máme rôzne intolerancie, alergie  a pomýlené zmýšľanie, že ja človek som korunou tvorstva. Tieto pokrúteniny nášho vnímania prírody sa nám zapísali aj v našom poli a predávame ich ďalej a ďalej. Je na čase toto vyladiť. To aký máme skutočne vzťah k prírode odzrkadľuje aj to ako sa skutočne správame sami k sebe. Dá sa to pekne rozkúskovať a všimnúť si v akých iných oblastiach nášho života sa to skutočne prejavuje. A tejto tematike sa venuje aj moje nové sedenie.

Tu by som rada prispela jedným mojím príkladom záhradkára začiatočníka.

Vec, ktorú by som rada spomenula, je vnímanie potrieb a požiadaviek jednotlivých rastlín, ktoré človek pestuje. Toto jepríhoda o malých kochlíkoch, ktoré z nejakého nepochopiteľného dôvodu ponúkam na život pre moje rastliny. Rastlina potrebuje priestor aby sa vedela vyvíjať do svojej dokonalosti. Keď som už asi tretiu rastlinu napchala do malého kochlíka a bola som na to upozornená pochopila som, že ide o nepochopenie priestoru. Priestoru, ktorý ponúkam aj ja sama pre seba. Aj ja sa tlačím sa v malých kochlíkoch a nedávam priestor aby som sa naplno prejavila, v tom čo skutočne som. Nedávam si optimálny priestor v živote pre to čo treba skutočne rozvíjať. A následne trpím nedostatkom v určitých oblastiach života. Vnímanie potrieb rastlín nás vie totiž veľa naučiť aj o sebe samom. Mám trpezlivosť zasadiť semienko a čakať dlhé mesiace kým z neho vyrastie rastlina a ja žnem jej plody? Viem aj sebe venovať takú starostlivosť a pozornosť na to aby som sa dočkala vytúženého ovocia? Viem túto pozornosť venovať svojím skutočným potrebám, ktoré pramenia z mojej podstaty? Je načase začať si všímať prírodu  môj prístup k nej nie len očami ale aj srdcom.

Zistila som, že to ako sa správam k prírode aj v takýchto malých a zdanlivo nedôležitých veciach odzrkadľuje veľa o mne samej. Uvádzam tento príklady preto, lebo si často krát ako ľudia neuvedomujeme ten fakt , že na malých veciach záleží. Že život nie je iba o veľkých rozhodnutiach ale veľa si v živote nastavujeme aj na tých malých veciach. Na tom koľko pozornosti a starostlivosti si venujem. A presne pre tieto malé veci, si je treba vicibriť pozornosť. Aj  pomocou sledovania malých dostatkov , ktoré nájdeme všade okolo nás v prírode. Lebo v malých dostatkoch je schovaná veľká sila a potenciál, ako pomaly zisťujem.

A tak Vám prajem dalšiu krásnu prechádzku v lese, alebo venovaný čas Vášmu domácemu miláčikovi.

Pre vylepšenie tohto vzťahu by som Vám rada upriamila pozornosť na workshop „Otvor srdce prírode“, ktorý sa venuje tejto tematike a napomáha vyladeniu tohto základného , životadôležitého vzťahu.

981 total views, 6 views today

Prečo je dôležité mať dobrý vzťah k prírode

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *