Do témy kontrola som sa plynule dostala cez blízke skúmanie egíčka. Je to možno aj preto, lebo z môjho pohľadu sú prepojené. Stačí si len všimnúť kedy prehnanú kontrolu zapíname a za akým skutočným motívom.

Prečo vlastne máme tendenciu a pnutie neustále niečo kontrolovať?

Vývoj svojho života, situácie okolo, vzťahy, partera/-ku, deti aj psa? Kontrolu vnímam ako niečo, čo potrebujeme neustále zapínať zo strachu a z nedôvery v život ako taký jeho plynutie a v seba. Keby sme boli naplno stotožnený s ideou, že plán duše sa odvíja tak či tak. A vždy dôjde do rovnakého výsledku, ako už raz bol stanovený, tak nestresujeme a pomaly púšťame kontrolu nad svojím životom. Ak už sme nasadli na tento vláčik, ktorým sa vezieme a prechádzame rôzne levely nášho života, dostaneme sa do kritického bodu rozhodnutia, že ideme v súlade sami so sebou niet, už čo kontrolovať.

Je to možno aj jedno z tých veľkých duchovných uvedomení a precitnutí, že na tejto koľaji, už niet, čo kontrolovať a stačí sa nechať viezť vláčikom, z ktorého si vychutnávame pohľad na malebné scenérie, rôznorodé krajinky, situácie a ľudí, ktorých na tejto ceste stretneme a spoznáme. Nie je už potrebné sedieť vpredu v roly rušňovodiča a riešiť výhybky a prechody na alternatívne koľaje. Nemusíme už riešiť rôzne poruchy a výpadky systému. Kontrolu môžeme pustiť, pretože vieme, že cestu do cieľovej stanice určite nič neprekazí. Pretože ideme s plánom našej duše. Viac o pláne duše píše moja sestra Veronika TU.

Takisto, keď ráno vstaneme a pozrieme sa von oknom, kde fúka studený vietor, do toho mrholí a je ešte aj hmla, nevieme s tým nič urobiť. Vieme sa akurát správne  a vhodne obliecť a ísť von. Nerobíme doma rituály, nezaklíname počasie, tancujúc v kruhu, búchajúc do šamanských bubnov. (aspoň väčšina z nás :)) Pretože vieme, že po prvé s najväčšou pravdepodobnosťou sa nám to nepodarí a po druhé nemáme tú potrebu to robiť a kontrolovať deje spojené s prírodou. Napokon sama príroda nám dáva na javo dnes viac, ako kedykoľvek predtým, že je nepredvídateľná. To sme prijali ako FAKT.

Prečo máme potrebu a tendenciu neustále kontrolovať svoje životy?

Myslím si, že je to z nepochopenia toho, že všetko vždy dopadne tak, ako má. A nie, nie je to len fráza ľahkomyseľných ľudí, bez chuti analýzy. Nie je to iba flegmatizmus či lifestyle takzvaných „slniečkárov“. Je to skutočný pocit slobody a pochopenia, že veci netreba kontrolovať, pretože moja duša mi už všetko prichystala vopred. Každý môj zásah kontroly do už odvijajúceho sa deja môže častokrát dej posadiť na úplne inú koľaj, niektoré veci v živote priblížiť alebo oddialiť no výsledok bude vždy úplne rovnaký.

O akej kontrole to hovorím?

Myslím, že každý z nás sme sa s tým stretli už niekoľko krát. Skúste popremýšľať , kedy naposledy ste sa ocitli v situácii, ktorú ste chceli stoj čo stoj kontrolovať, meniť, niekomu poradiť, nasmerovať ho tým, podľa Vás správnym smerom. Sledujte čo sa v takých situáciách deje. Rozvíri sa týmto pnutím hladina emócií a pocitov, do tejto akcie s názvom „kontrola nad životom“ máte tendenciu zapojiť hneď naraz niekoľko ľudí súčasne, a neustále si premietate všemožné scenáre, ako niečo dopadne v hlave. Pomerne dosť vyčerpávajúca akcia nemyslíte?

Máme tendenciu veci plánovať, upravovať a manažovať. Čo keby sme ale len nachvíľku skúsili od toho upustiť a na situácie, ktoré k nám do života prichádzajú len reagovali? Poznáte to aj vy? Je nedeľa a už si pripravujete diárik na ďalší týždeň. Je v niekoľkých farbách a sú v ňom zvýraznené dôležité termíny. V strede týždňa zisťujete, že nemáte čas pre seba, a to ani zďaleka nemáte stihnutý celý TO DO list. Zamysleli, ste sa niekedy ale nad tým, že je možné, že ak prestaneme toľko plánovať a kontrolovať vznikne v diáry miesto na úplne nečakanú akciu? Čas pre seba, záujmovú aktivitu alebo niečo iné, čo Vám prinesie do cesty to, čo tam má v skutočnosti byť? Toto okienko sa týkalo seba, svojho voľného času a celkovo času, ktorý tu dole na Zemi plynie a my sa ho snažíme „zmysluplne“ podľa nášho uváženia zaplniť.

Teraz sa pozrime napríklad na vzťahy a ako sa ich snažíme kontrolovať. Často krát sa stáva, že ľudia sa schádzajú vymenia si životné lekcie a odchádzajú. Je to tak úplne v poriadku a je to dokonca aj prirodzené. S niektorými môže naša duša mať celoživotné plány a prepojené cesty s inými nie. Všimli ste si niekedy ako, keď sa už akýsi vzťah blížil k jeho expirácii ste sa snažili stoj čo stoj odkontrolovať jeho záchranu? Už ste do vody hádzali záchranné koleso, rozhadzovali hystericky končatinami a vrieskali zúfalo o pomoc? Ja áno. Celá táto akcia vychádzala z môjho nepochopenia toho, že plán sa deje a je v ňom potrebný aj tento krok. Keby som nemala tendenciu  priebeh vzťahov kontrolovať nemusela som panikáriť. Stačilo s týmto pochopením iba vhodne zareagovať.

Kontrola večierky, zjedenej desiaty, zaracha či podľa Vás správne využitého voľného času u detí je taktiež na zozname často a príliš prehnane kontrolovaných aktivít, ktorým venujeme niekedy možno až prehnanú pozornosť. V momente keď už nekontrolujeme vzťahy s partmermi alebo deťmi, vďakabohu tu máme ešte domácich miláčikov, kde sme v roli Boha a rozhodujeme o ich životoch v nejakej miere. Takže sa trošku cítime, že nejaká ta kontrola dejov sa sem hodí. Psíčkari ma možno pochopia. Neustále kontrolujeme prázdnu misku, konzistenciu hovna popri jeho zbieraní, kontrolujeme záhadnu „maškrtu“, ktorú náš miláčik vonku našiel až po kontrolu toho, či mi pes opäť neleží na mojom vankúši na posteli. Všetky tieto príklady samozrejme prosím berte s rezervou, rešpektujúc aj určité veci, ktoré chceme deti,domácich miláčikov či dokonca partnerov:D „naučiť“.

Samozrejme vždy s dobrým umýslom, niekedy je ale potrebné sa zamyslieť odkiaľ skutočne táto potreba pramení? Malá nápoveda: Poväčšine dôjdete na to, že je to z ega.

V neposlednom rade by som rada niečo povedala aj o kontrole v duchovnom raste človeka. Je to jedna z mojich obľúbených typov kontroly, pretože sa s ňou pomerne často stretávam v mojej praxi práce s ľuďmi a samozrejme sama so sebou:). Niektorí klienti si z duchovného rozvoja spravia tzv. „projekt“. Snažia sa ho dopredu naplánovať, kontrolovať deadliny naplnenia cieľov a ešte k tomu všetkému sa snažia byť sťastní a spokojní vo svojom živote.

Čo sa ale stane na tejto ceste je, že sa stretnú s krutou realitou toho, že duchovný rast nie je žiaden projekt a nedá sa ale absolútne nič , čo sa na tejto ceste udeje odkontrolovať. Človek potom častokrát musí čeliť pocitom frustrácie, netrpezlivosti, nepochopenia, že čas, dôvera a trpezlivosť v tomto hrajú dôležitú rolu. A to všetko len preto, lebo opäť chceme niečo kontrovať, chceme predvídať a dokonca chceme vidieť aj výsledok našej práce v čo najväčšej konkrétnosti a detaile.

Takto to však nefunguje a to predovšetkým v duchovne😊 „Cieľ“ sa skôr podobá na absolútne abstraktum, ktoré je sprevádzané tým správnym príjemným pocitom a volaním duše. A tak sa človek na tejto ceste pomaly vzdáva akéhokoľvek chtíča niečo riadiť, kontrolovať, očakávať a predstavovať si, aké to bude keď už bude akože duchovne transformovaný:D. Nikdy si to totižto nebudeme vedieť predstaviť do takého konkrétneho detailu, akým by sme uspokojili svoju myseľ a tak je to aj v poriadku. To je presne aj celá pointa.

Vzdať sa chtíču mať veci pod kontrolou, pretože kontrola pramení z nedôvery v seba, v cestu, po ktorej kráčam. Pramení zo strachu , čo ma čaká na konci cesty a aké to celé bude mať dopad na mňa a môj život. Keď sa pomaly na tejto ceste človek oslobodzuje od strachov a chtíčov kontrolovať a manažovať tento dej zistí, že to hraničí s pocitom neskutočného oslobodenia. Zistí, že cesta, po ktorej kráča je najlepšia možná a ani v najkreatívnejšom sne by ju človek tak sám dokonale a geniálne nevymyslel. A v neposlednom rade zistí aj to, že nechať sa unášať  plánom svojej duše mu prinesie to, čo voláme „Život v súlade sám so sebou“😊

1,449 total views, 3 views today

Kontrola v živote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *