Na ceste seba rozvoja či duchovného rastu je častokrát opakované, že je potrebné spoznať sám seba. Čo to v skutočnosti ale naozaj znamená? V tomto blogu si ukážeme na príkladoch z mojej praxe, ako sa častokrát stavajú dve časti nás (predstava a podstata (duša)) do opozície a ako s tým narábať. Tento blog bude zameraný na viacej praktickú každodennosť duchovna.

Keď budem hovoriť o vzťahu sám so sebou mám na mysli tú zložku seba, ktorá reprezentuje našu dušu, podstatu človeka. Našu skutočnú tvár a nie spoločensky pokrivenú verziu seba, o ktorú sa celý naš život tak dobre staráme.

Do oblastí, ktoré v našom živote odzrkadľujú vzťah, aký tvoríme sami so sebou patrí napríklad aj životospráva, strava, zdravie a starostlivosť o fyzickú schránku, ktorú naša duša dostala k dispozícii. K tejto oblasti môžeme mať rôzne postoje:

  • 1.Moja životospráva a starostlivosť o seba je mi ukradnutá a veľmi sa jej nevenujem, pretože nepredstavuje dôležitú súčasť môjho života. Tento postoj sám o sebe vypovedá o vzťahu, ktorý mám sama voči sebe.
  • 2. To ako sa stravujem a ako sa o seba starám je založené na predstave a dosahovaní cieľov, ktoré so mnou nemusia byť úplne v súlade a nemám z nich úplne dobrý pocit, len si ho nevšímam. Častokrát sa stane, že týmto spôsobom starostlivosti sama o seba si narobím ďalšie problémy a nepríjemné pocity. Predstava o tom, že jedine ak budem takto žiť, takto sa stravovať a takto cvičiť prinesie mi to akýsi špecifický druh výsledku. „Jedine ak budem mať vydrepovanú riť podarí sa mi žiť spokojný a naplnený život.“(prosím brať s nadhľadom😊) Toto jednanie  a konanie pramení z ega a častokrát nie je úplne v súlade s našou podstatou.
  • 3.Riadim sa v oblasti životosprávy podľa pocitov. Jem to z čoho mám dobrý pocit. Vykonávam pohybovú činnosť, ktorá mi je príjemná a v intervaloch v akých mi to je príjemné. Používam kozmetiku, z ktorej mám dobrý pocit.😊

Toto sú rôzne prístupy, ktoré môžeme k sebe zaujať.

Ale teraz k svetskej a praktickej časti zo života. Na ceste sebarozvoja, som aj ja prišla k tomu, že sa veľmi prirodzene začal rozvíjať akési pnutie prinavraciať sa k prirodzenosti a k udržateľnejšiemu spôsobu života. Začalo to triedením odpadu, plátenými vrecúškami na nákupy, novými spolubývajúcimi (200 dážďoviek vo vermikompostéry),  výmenou chemikálii za prírodnejšie varianty ako v domácnosti tak aj v kozmetike. A prišiel deň D. Mala som termín u kaderníčky. Tento krát ma môj vnútorný pocit nepustil do toho, aby som si opäť svoje vlasy nechala zničiť peroxidom. Nemôžem predsa žiť udržateľne a potom si nechať na hlavu natrieť peroxid. No musela som sa vzdať svojej predstavy o bezstarostnom živote blondíny. Na čo sa budem vyhovárať keď už nebudem blond? Bude mi stačiť sa na niekoho usmiať a všetko sa zázračne vybaví, aj bez peroxidu na hlave? Budem sa vedieť so sebou stotožniť aj keď nebudem blond? Áno, priznávam sa išla som ku kaderníčke s úmyslom nenechať sa nafarbiť, ale taktiež so zadnými vrátkami, že ak by som to nevydržala, nafarbiť sa môžem kedykoľvek.

Lenka, peroxid a predstavy. Rok 2010 😀

Po čase keď človek spraví rozhodnutie, ktoré vychádza z jeho pocitu a nenechá sa okabátiť svojím egom a predstavami, pnutie vrátiť sa k svojím predstavám sa už nevráti. Vytratí sa zo života a človek sa veľmi dobre zasmeje na tom, ako si myslel, že je niečo pre jeho život zásadné a dôležité. Ako sa identifikoval s verziou seba, ktorú vykonštruoval z ega a zapadola tak do jeho koľajničiek zvyku.

To aký máme vzťah sami k sebe je možné odsledovať aj na tom, ako narábame so svojimi pocitmi. Čo ak začínam v živote cítiť , že nejaká aktivita mi nerobí dobre? No bojím sa čo povie moje okolie na to, keď ju prestávam vykonávať. V istom bode som prestala sledovať správy či v TV alebo aj na internete. Rozhodla som sa neinfikovať  moje podvedomie strachom, paranojou a negatívnymi emóciami plynúcimi z aktuálneho spoločenského diania na svete.  Moc som sa s tým nechválila, pretože som sa bála, že sa ocitnem v akejsi diskusii, kde bude nedostatok môjho aktuálneho politického prehľadu vysmiaty. Čo urobím? Veď sa už ani nemôžem vyhovoriť na to, že som BLOND😊

Moja predstava bola, že ak sa s týmto niekomu priznám dá si ma do škatuľky typického slniečkára, ktorý pobehuje po rozkvitnutej lúke v batikovanom tričku a zatvára si oči pred bakaným svetom reality.

Neskôr som pochopila, že vypočutím si svojej podstatý a týmto rozhodnutím som si vytvorila takú realitu, kde sa ku mne každá skutočne pre mňa dôležitá informácia dostane vždy. Aj napriek tomu, že nesledujem správy. Realitu, v ktorej som sa prestala stretávať s ľuďmi, ktorí preberajú akési politické debaty alebo aspoň vždy keď som s nimi na toto téma nepadne. Toto sa začalo diať až v momente, kedy som si to ja sama zvnútornila a stotožnila sa s tým. Odhodila svoju predstavu a vypočula si pnutie svojej podstaty.

Človek sa častokrát na začiatku zavedenia akejsi zmeny do života obáva, ako to príjme okolie. No treba mať na pamäti, že okolie je iba zrkadlom môjich tém a nastavení. A v momente, keď ja sa s niečím stotožním, príjmem to ako svoju skutočnosť začne to tak vnímať aj moje okolie a celý “problém mojej predstavy” sa sám od seba rozplynie vo vzduchoprázdne.

 Vystupovanie navonok a sebaprezentácia je ďalšia kategória, v ktorej si vieme odmerať svoj aktuány vzťah aký máme sami so sebou. Toto je pre mňa osobne jedna veľká téma dodnes. Som stotožnená s tým, čím sa živím? Pokladám to za niečo nenormálne? Hovorím ľuďom, že som “médium” a vlastním krištáľovú guľu? Rozdávam svoje webku neznámym ľuďom keď ich chcem odstrašiť a chcem aby ma neotravovali? Áno všetky vyššie spomenuté stratégie svojej sebaprezentácie som už použila v rôznych fázach môjho stotožnenia sa samej so sebou.😊 Až dokým príjmem seba a to čo robím, začne to tak vnímať aj moje okolie. Vytratia sa akési sarkastické poznámky o type transportu, ktorý využívam (metla) a ľudia začínajú chápať podstatu toho čo skutočne vykonávam.

Ako teda narábať s pocitom, ktorý pramení z podstaty a mojou predstavou, ktorá pramení z ega?

Toto prináša rad nepríjemných miš-maš pocitov, ktoré treba okabátiť. Jediná moja rada znie začať veci robiť z pocitu. Iba nachvíľu sa vedieť vyprdnúť na predstavu, urobiť niečo inak ako doposiaľ a získať tak sám pre seba odozvu vo forme pocitu, ktorú si potom vyhodnotím. Pocit mi zakaždým v sprche naznačuje, že sprchový gél, ktorý používam ma vysušuje napriek tomu, že je v ňom akože olej a je učený pre vyschnutých ľudí? Tak skúsim prekročiť moju bariéru a predstavu o ľuďoch, ktorí používajú klasické jedno nehygienické, neparfémované tuhé mydlo. Prekročím aj prvotný „problém“ , že s takýmto mydlom sa zle cestuje a zle sa uskladňuje v sprche. Následne ho začnem používať a moja odozva je príjemný pocit z toho, že zo sprchy nevychádzam ako vyschnutý zombík, ktorý sa musí ponatierať ďalšími krémikmi, aby tento problém zahnal.

A presne toto je spôsob akým sa dá zaobchádzať so svojimi často úplne nemiestnymi predstavami, ktoré bránia tvojej podstate ti odkomunikovať čo je pre teba skutočne dobré.

V tomto blogu som uviedla akési trampoty bežného denno-denného života, no táto istá stratégia sa týka dôležitejších rozhodnutí v živote. Chcela som Vám len ukázať, že duchovno sa schováva naozaj v každodenných aktivitách a postojoch, ktoré mám voči svojej podstate. Netreba dlhé hodiny nad sebou meditovať, aby som tento vzťah napravila a začala vnímať seba. Stačí to začať aplikovať do malých vecí v živote a postupnými krôčikmi sa približovať bližšie k sebe samému.

V prípade ak Ťa táto téma zaujíma viac pripravila som dlhodobé vzdelávanie „Budovanie vzťahu sám so sebou“, ktoré bude prebiehať v Bratislave. Je zamerané presne na tieto akčné kroky, ktorých zapojením do života získaš rýchlu odozvu a spätnú väzbu od tvojej podstaty.

Ak Ťa zaujímajú praktické tipy, ktoré môžeš zapojiť do svojho života okamžite, pozri si toto video:

3,706 total views, 3 views today

Budovanie vzťahu sám so sebou každý deň

3 názory na “Budovanie vzťahu sám so sebou každý deň

  • 16. januára 2019 o 14:24
    Permalink

    Super Leni, v jednoduchosti je krása, deju sa mi dost podobne veci, a tiež sa to akosi pomaly samo rieši… je to fakt zaujímavé pozorovať! Baví má to, ako sa veci pomaly deju… zdraví Monika

    Odpovedať
    • 16. januára 2019 o 15:33
      Permalink

      Ako píšeš, je to zaujímavé pozorovať, keď človek rozšíri svoju perspektívu 🙂 <3

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *