Áno viem, že za dobrodružstvo sa väčšinou považuje ísť na cestu okolo sveta, no pre mňa ako alergika je táto cesta postupnej úpravy mojej alergie také malé osobné dobrodružstvo. A rada by som Vám priblížia príbeh tohto mini dobrodružstva:

Od malička som mala alergiu na rôzne typy peľov v ovzduší. Pamätám sa ,že som ako dieťa na to jedla rôzne lieky, homeopatiká a mala kvôli tomu rôzne reštrikcie ohľadom pobytu vonku. Vždy mi to vadilo, pretože ma to obmedzovala. Nikdy nekončiace sople valiace sa z nosa, nekonečný nedostatok vreckoviek, očné buľvy, ktoré si chce človek radšej vybrať z hlavy lebo tak neskutočne svrbia a bolestivé dutiny. Medzi časom som si sama kvôli vyššie uvedeným príznakom vybudovala mierny odpor k rôznym alergénom poletujúcim v ovzduší. Zadržiavala som dych keď sa na sídlisku kosilo, keď sa do rútiaceho sa trolejbusu cez otvorené okná nahrnuli poletujúce topole a dokonca som zadržiavala podvedome dych aj keď som pri venčení míňala krásnu rozkvitnutú bazu. Vyhýbala som sa aktivitám vonku v najkrajšom období roka – jari/lete. Takto som si sama budovala postupne podvedomý aj vedomý odpor k prírode ako celku. Alergén = nepriateľ. Príroda = nepriateľ.

Keď som sa začala venovať hlbšiemu povedzme duchovnému rozvoju mala som pomerne veľkú dávku motivácie túto tému raz a navždy poriešiť. Vedela som, že za mojím neprijatím bude akási téma, pretože veľa z telesných prejavov, chorôb a intolerancií vypovedá o vnútornom nastavení človeka. A tak sa začalo moje pátranie po jadre tohto problému. Radom šprtania sa vo svojich témach a vyplavovania všemožných potlačených emócií som hľadala a mala som subjektívny pocit, že alergia každoročne ubúda. Stále som sa ale mojím pátraním nedostala k jadru problému. V tomto čase som už nejedla žiadne lieky a prestala som navštevovať alergologičku, pretože tá sa môj problém skutočne až tak nesnažila vyriešiť. Pani alergologička si len robila svoju prácu merania hodnôt a predpisovania farmaceutík. Ja som si však povedala, že predsa len na to neumieram a idem to vyriešiť nejakou alternatívnou cestou. Motivácia riešenia samozrejme stúpla aj s mojím aktuálnym novým hobby záhradkára začiatočníka, pretože sa celkom zle ohýba nad záhonom keď Vám tečú 5metrové sople. A tak som sa rôznymi metódami snažila nájsť riešenie

Až dokým som na kurze mojej sestry Veroniky pochopila jednu kľúčovú súvislosť, za čo jej veľmi pekne ďakujem😊. Príroda predstavuje bázu pre život. Dostatok, ktorý obsahuje všetko čo skutočne k životu potrebujeme. Obsahuje aj všemožné bylinky, zeleninu, ovocie, ktoré obsahujú pre mňa dôležité nie len prospešné látky pre hmotné telo ale aj dôležité informácie pre celkové fungovanie môjho systému. Zistila som, že mojím odmietavým postojom voči prírode a jej jednotlivým zložkám sama seba vlastne ukracujem o prijatie úplnosti a teda aj funkčnosti môjho systému. Inými slovami byť alergický na niečo tak prirodzené, ako je príroda je predsa úplný nonsens. Veď príroda je súčasť stvorenia a tvorí priestor, v ktorom sa ja ako človek pohybujem. Nemohlo to byť predsa celé tak vymyslené aby moje telo vytváralo reakciu odporu na bázu, ktorú tu mám dostupnú a nevyhnutnú pre môj život. A tak po pochopení tejto súvislosti som začala pomaly šípiť to, že odpoveď na môj problém skutočne nájdem v prírode. A tak sa aj stalo.

Začalo to kúskom propolisu, ktorý som dostala od Veroniky na tom istom kurze, so slovami, že tento propolis skrýva v sebe riešenie môjho problému (alergie) ale aj iných vecí v mojom živote. Neveriacky som na ňu v tom momente pozerala a dokonca sa ku mne dokotúľal pocit strachu. Ako človek pracujúci v tomto obore som už ale vedela, že pocit strachu a neprijatia častokrát vytvorí naše ego, ktoré sa bojí toho, že ak nejaký problém vyriešim ono sa už nebude mať čím zapodievať.

Prišla som po kurze domov s mojím sáčkom s kúskom propolisu od Veroniky. Ľahla som si do postele a povedala som si, že si idem na túto tému zameditovať. V tom mi ale prišiel pocit, že mám ten propolis ochutnať. Tak som posilnená mojím sprievodným dobrým pocitom z tohto úkonu trošku odhryzla a začala prevaľovať v ústach. Prekvapilo ma, ako sa krásne lepí na všetky zuby😊 V tom momente ma ale prepadol obrovský strach. Zobrala som do ruky mobil a začala psychopaticky googliť čo sa stane ak alergik zje propolis. To môj strach veru neupokojilo. Tak som radšej zahodila mobil a sledovala svoje pocity , v hlave mi išli rôzne scenáre o tom, ako idem ako cudzinec novo prisťahovaný do rakúskej dediny hľadať pohotovosť a ako to je vlastne so zdravotným poistením v zahraničí. Sledovala som ako hlava vymýšľa a nafukuje všemožné katastrofické scenáre, sledovala som ako si sama fabulujem pocit toho, že sa mi zužujú dýchacie cesty atď. Samozrejme nič z toho sa skutočne nedialo v hmote a naozaj. Sledovala som len neuveriteľnú silu toho, ako vie hlava totálne pohltiť skutočnú realitu, v ktorej sa mimochodom nič okrem zalepených zubov nedialo.

Minúty hrôzy prešli a ja som to prežila. Pochopila som, že to bolo veľmi dôležitý krok v celej tejto téme riešenia si alergie. Že som nadobudla skúsenosť tú , že som stále nažive a týmto sa vyplavilo zo systému kopec pokrútených presvedčení o alergii, ako takej. Bola som už o krok bližšie k náprave alergie a taktiež som bola o krok bližšie k náprave vzťahu s prírodou alebo aspoň jej časťou.

Včelí obrúsok v používaní

Príbeh samozrejme pokračuje ďalej. Povzbudená a vďačná , že som stále nažive:D som sa osmelila a sama som si objednala radu včelých produktov cez internet. Objednala som si včelí peľ (už som sa cítila ako macher) propolis, lipový med aj včelí vosk. Mala som v pláne sa s jednotlivými produktami oboznámiť. V tom čase ma už zaujímali včely ako také a poklady, ktoré vo svojom úli vyrábajú. Keď ku mne docestovali moje produkty tak som začala opatrne. Odrezala som si kúsok včelieho vosku a začala ho prežúvať, údajne sa používa ako žuvačka. Neskôr som sa osmelila a vyrobila si prvý včelí obrúsok na uskladnenie potravím. Stačila k tomu iba žehlička a papier na pečenie. Neskôr som si namixovala zmes peľových zŕn a medu. Nechala ich týždeň postáť aby peľové zrná dobre v mede sfermentovali, pretože táto forma je pre ľudské telo stráviteľnejšia ako ich iba požuť a prehltnúť. Včelie peľové zrná obsahuju neuveriteľe vela ľudksému telu prospešných látok. Medzi niektoré sa radia napríklad aj 185 živín s 22 aminokyselinami, ďalej tisíce rôznych enzýmov, hormónov, vitamínov, aminokyselín a ďalších látok. Včelí peľ obsahuje 35% proteínu, obrovské množstvo B komplexu, vitamíny A, C, D a E, ďalej 10 aminokyselín a 27 minerálnych látok. To sú veci, ktoré podľa vedeckých výskumov obsahujú peľové zrná.

25 g peľových zŕn + 250 g kvetového medu

Je tu však ešte jedna rovina, ktorú sa nedá opomenúť a to tá, že peľové zrná v sebe nesú aj informácie dôležité pre môj systém. Peľ pozbieraný z niekoľkých tisíc rôznorodých rastlín usilovnými včeličkami v sebe nesie aj informáciu o priestore, z ktorého včely med zberali. Veď kto by bol povedal, že na vyriešenie alergie na peľ ti paradoxne môže pomôcť peľ. Tomuto paradoxu sa najskôr treba otvoriť a nastaviť si iný typ zmýšľania ako je všeobecne zaužívaný. Treba predovšetkým počúvať pocit, ktorý ku mne prehovára, keď peľové zrná skonzumujem. Po úvodnom strachu a paranoji, ako odmena za moju „odvahu“ prišiel neuveriteľný pocit, ktorý zalial celé moje telo. A aj to bolo potvrdenie pre mňa, že som na správnej ceste.

Moje peľové „dobrodružstvo“ a vystavovanie sa „nepriateľovi“ lebo tak to do mňa všetci okolo mňa vrátane alergologičky hustili, pokračuje ďalej. Osmelila som sa natoľko, že som si chcela vyrobiť liečivú bombu so všetkých včelých produktov, ktoré som mala doma k dispozícii. A tak som si išla spraviť podomácky vyrobený krém, v ktorom som použila olivový olej, včelí vosk, propolisovú tinktúru, peľové zrná aj med. Ďalšia potrebná skúsenosť pre mňa bolo vedieť a mať prežitok toho, že keď sa so svojím výtvorom večer natriem do rána nevstanem s nejakými neidentifikovateľnými puchiermi a navretými alergickými reakciami na koži. Samozrejme sa tak nestalo , dokonca je to úžasný krém, ktorý vyhladí pokožku do jemno-decko-ritnej formy. Človek sa síce chvíľu cíti, ako vosková figurína ale takýto krém na noc robí divy. Popri výrobe tohto krému som si taktiež čo to uvedomila. Všetky včelie produkty som miešala s dobrým pocitom a s vierou, že je to mega vitamínová bomba pre moje telo. Plus som vedela, že je tam ešte jedna rovina a to tá, že si týmto úkonom trošku opäť naprávam zažraté vzorce a nepriateľské postoje k včelím produktom, ktoré som mala celý život zafixované ako peľové nebezpečenstvá. A tak vo veku 28rokov som sa rozhodla túto paradigmu vďaka darčeku od mojej sestry Veroniky (propolisu) zahodiť a začať ju vnímať ako záležitosť, ktorá nejde definovať môj život raz a pre vždy.

Na vyššie spomínanom kurze som sa inšpirovaná týmto veľkým zistením o tom, čo v skutočnosti predstavuje príroda a začala som sa venovať tejto tematike aj ja sama. A prišla som k tomu, že som prostredníctvom mojej „pracovnej náplne> nápravy jemnohmotnej vrstvy poľa“ dospela k jednej ďalšej pomôcke, ktorá ma sprevádza na ceste odstraňovania alergie z môjho života.

O pokračovaní dobrodružstva a o tejto pomôcke napíšem v ďalšom blogu.

957 total views, 3 views today

Alergia ako zrkadlo narušeného vzťahu s prírodou (Peľové dobrodružstvo)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *