Mesiac: august 2018

Vyhýbacie stratégie

Ach, leto je pomaličky za nami. Blíži sa september a s ním aj trošku hektickejšie obdobie. Všetci sa prebúdzajú z letného spomaleného režimu. Počasie sa mení, ochladzuje sa a  upršané chladné večery trávime doma. Viem , že jeseň a zima sú pre mnohých nie veľmi priaznivé obdobie. Zamysleli ste sa už, ale nad tým, prečo?

Letné dovolenky, cestovanie a spoznávanie je fajn vec. Je to, ale často krát aj útek mimo realitu. Poznáme to všetci. Vnútornú nespokojnosť a dieru v sebe niekedy zalatávame dovolenkami, predĺženými víkendami a rôznymi projektami. Snažíme sa sami seba presvedčiť, že sme v podstate v našom živote šťastní. Z dovolenky sa  napokon vrátime domov a ten akýsi falošný pocit vnútorného šťastia pomaly vyprcháva.

 Poznáte ten stav alebo moment v živote, kedy si musíte niečo naplánovať, aby ste sa mohli na to niečo tešiť, ako sa to už blíži?

Je jedno či ide o dovolenku alebo iba najbližší piatok v pracovnom týždni. Otázka je skôr prečo si musíme robiť projekty, aby sme sa zamestnali a mali pocit, že náš život má zmysel iba, keď robíme, cestujeme , spoznávame atď. Kde sa vytratila skutočná spokojnosť zo života v dobe aj, keď sa práve nič nedeje? Aj, keď len tak stojíme, po ničom sa nepachtíme a pozeráme sa na prítomný okamih?

 

Človek veľmi rád plánuje a manažuje svoj život. Niet sa čomu diviť napokon taká je doba, v ktorej všetci žijeme. Kedy ale prešvihneme ten bod kedy sa z našich plánov stávajú zámienky, ako si napĺňať vnútornú nespokojnosť sám so sebou?

Čo naozaj spôsobujú tieto takzvané “odvádzače pozornosti”? Ide o nevnímanie svojho  skutočného pocitu sám zo seba, zo svojho života. Komu z nás je predsa na dovolenke zle? Prečo by som sa v lete zameriaval na seba, keď môžem radšej tieto pekné dni tráviť vonku na korčuliach alebo pri jazere? Čo takto tieto dve aktivity  zlúčiť? Čo takto zaujímať sa sám o seba, nie len počas dlhých zimných večerov, kedy na mňa lezie depka, ktorá ma prinúti sa nad sebou vážne zamyslieť?

Zoznam takzvaných „vyhýbacích stratégii“ v tejto dobe 21. storočia je nekonečný.

Máme k dispozícii tisíc aktivít, ktoré môžeme robiť , aby sme náhodou nemali chvíľku pre seba. Napokon keď sa už minú aktivity, projekty, dovolenky, sú tu ešte sociálne siete, ktoré si vo voľnom čase scrollujeme a sledujeme na nich cudzie životy, alebo veci, po ktorých túžime.

 

K čomu toto celé vedie? Napokon dosiahneme akýsi kritický bod nespokojnosti sami so sebou a v istej dobe vybuchneme. Prečo to  vždy necháme zájsť tak ďaleko? Keby sme boli viacej pozorní k sebe a svojím skutočným potrebám, nemuseli by sme iba hasiť výbuchy po sopke nespokojnosti.

Sama som sa jedného času venovala zoznamu aktivít, ktoré robím iba kvôli tomu, že sa mi nechcelo zaoberať sa sama sebou. Pretože, keď to človek robí, konfrontuje sa s pravdou svojho života, ktorá často krát nezapadá do egom vykonštruovaného plánika života. Z toho samozrejme plynú zmeny , ktoré je potrebné vo svojom živote urobiť, ale ego je veľmi pohodlné a rado si vymyslí radšej nový projekt, novú destináciu kam sa pôjde namiesto toho radšej pozrieť , novú materiálnu vec, na ktorú sa bude tešiť a šetriť. Je to jednoduchšie, ako práca na seba to musím uznať. Z hľadiska kvality života je to ale múdre a dlhodobo udržateľné riešenie?

Skúste si spraviť zoznam aktivít, o ktorých sami dobre viete, že ich používate ako vyhýbacie stratégie, aby ste sa nemuseli venovať sebe.

A teraz nemyslím sebe v zmysle starostlivosť o telo, vzhľad, stravu, cvičenie alebo o svoju osobnosť (ego). Ale o svoje skutočné ja, o svoju dušu a pochopenie jej smerovania.😊

Keď budete mať tento zoznam hotový skúste sa pri najbližšej príležitosti, keď budete mať tendenciu opäť použiť túto vyhýbaciu stratégiu sami seba opýtať: Čo sa v skutočnosti stane ak teraz neurobím nič, iba sa zamyslím na tým, akú dieru v skutočnosti zapĺňam? Pred čím to naozaj utekám? Skúste zanalyzovať prečo máte nutkanie byť zaneprázdnený a mať svoju pozornosť zameranú neustále na tzv. „projekty“. Čo sa stane ak teraz len tak na chvíľu budem? V tomto momente máte jedinečnú možnosť započúvať sa do svojich skutočných pocitov. V rýchlej dobe naháňania sa v práci, doma s deťmi a neustálym plánovaním voľnočasových aktivít nemáte v skutočnosti možnosť počuť svoje vnútro.

Dajte mu šancu a priestor a budete milo prekvapení.

2,103 total views, no views today

Kto hľadá, ten nájde

Ako je možné, dnes na trhu preplnenom technikami, kurzami, metódami, motivačnými knihami a inými praktikami sa správne zorientovať? Poznáte ten bludný kruh neustáleho hľadania aj vy? A čo to vlastne všetci dookola hľadáme? Hovorí sa, že kto hľadá, ten nájde. Je to podľa mňa pravda ide len o to, kde hľadáme.

Tento blog by som rada napísala z mojej vlastnej praxe a mojej vlastnej cesty. Moja cesta a hľadanie začali tiež tam vonku, mimo seba samej. Pochodila som XY kurzov, seminárov a naučila sa rôzne techniky, ktoré majú napomôcť môjmu sebarozvoju. 1000 ľudí, 1000 chutí hovorí sa😊 Čerpala som z „overených rád“ motivátorov a duchovných učiteľov. Mala som plnú knižnicu literatúry na túto tematiku. Nakoniec som si úprimne zhodnotila prínos všetkých daných metód a rozhodla sa hľadať hlbšie.

 

Svoju taktiku a pozornosť som presunula zvonku dovnútra.

 

Prestala som sa riadiť radami cudzích ľudí a započúvala som sa do seba. Tu začala moja cesta ozajstného sebaspoznávania, podľa vlastných kritérií a nie podľa kritérií stanovených spoločnosťou. Na svojej ceste som sa presvedčila o tom, že všetka sila pochádza naozaj zvnútra človeka. Pochopila som, že mi netreba nosiť špeciálny náramok z polodrahokamov, ktorý navyšuje moju energiu. Netreba mi doma páliť sviečky, ktorými čistím svoj priestor kde bývam a dokonca mi ani netreba, každý deň sa zahľadieť na mandalu zdravia, aby som si zdravie pritiahla do života. Všetky tieto veci som samozrejme doma aj kedysi mala. Zistila som však, že všetky tieto vonkajšie pomocné barličky prestane človek potrebovať v momente, keď pochopí , že všetko naozaj pramení z jeho vnútra. Pochopenie samozrejme nestačí a preto sa človek potrebuje o tom aj presvedčiť. A to sa dá jedine tak, že všetku svoju dôveru vloží do svojich rúk a preberie za seba zodpovednosť. Je to ale cesta, je to proces.

Mne osobne veľa z rôznych duchovných praktík vadilo, kvôli svojej forme. Ľudia s neprítomným pohľadom sediac pred plátnom, na ktorom sa mihá celá galaxia a do toho hrá mystická hudba. Hoci obsah, ktorý bol takýmto spôsobom komunikovaný nebol často zlý, ale tá forma sama o sebe ma vedela poriadne odradiť. Nepáčilo sa mi totiž , že z duchovna je treba robiť maškarádu a pridávať mu špeciálne efekty . Pre mňa osobne je to úplne prirodzená súčasť života a človeka a preto okolo toho netreba šaškovať a pridávať tomu punc akejsi mystiky alebo cirkusu. Keď človek pracuje sám so svojím vnútrom nie je tam treba žiadne špeciálne rituály.

 

Je to úplne prirodzené, že sme od malička spojení so svojou podstatou, so svojou dušou.

Ide len o to, že pomaličky na toto spojenie zabúdame a tým, ako je dnešná spoločnosť nastavená obraciame sa do vonka a hľadáme riešenia svojich problémov mimo seba. Na práci sám so sebou nevieme ani nič pokaziť a preto nie je potrebné sa obávať, či niečo náhodou nepopletieme a nebude to fungovať.

 

Venujem sa práci so sebou so svojou skutočnou podstatu, svojím Vyšším Ja. Mojou špecializáciou je prenastavenie poľa človeka tak, aby bol schopný vnímať seba a podnety vychádzajúce zvnútra od svojej podstaty. Tejto tematike sa venujem aj na kurze  Prenastavnie systému „ Život v súlade sám so sebou“ . Nie je to totiž také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá venovať pozornosť iba sebe. Naše pole je v neustálej interakcií s prostredím. Zmietame sa vo víre cudzích očakávaní, vplyvov a tlakov dnešnej spoločnosti, strachmi zakorenenými v našom systéme a nespracovanými emóciami, ktoré v sebe držíme. V tomto všetkom je niekedy poriadne ťažké ostať vo svojom strede a vedieť sa zorientovať v tom, čo pre mňa je a čo naopak nie je dobré. Právej kvôli tomuto problému vznikol vyššie spomínaný kurz. Na tomto kurze sa venujem zaceleniu poľa človeka tak, aby vedel lepšie vnímať seba, bez zbytočných balastov okolo. Následne človek takto prepojený sám so sebou sa vie oveľa lepšie započúvať do šepkania svojej duše.😊

Je možné stať sa tou najlepšou verziou seba v tomto živote, tak ako to mám v potenciály a tak, ako si to moja duša naplánovala.

 

Netreba dávať všetku svoju energiu do zveľaďovania bývania, zbierať a pachtiť sa po majetkoch , nových biznisoch,  svaloch v posilke a najnovších trendoch v móde. Treba pestovať ozajstné bohatstvo, to vnútorné, pretože to, ti žiadna kríza, pád finančného trhu, zlé úroky na hypotéke, zákerný obchodný partner alebo živelné pohromy nikdy nevezmú. Dokonca to ani nikdy nevyjde z módy. Čiže ak sa zmenia vonkajšie okolnosti tvojho života, nemá to na teba priamy dosah. Stále v tebe ostane svietiť tento plamienok. Plamienok tvojho skutočného JA. Len ho treba najskôr nájsť.

Preto sa nachvíľu zastav a skús zhodnotiť čomu všetkému venuješ svoju energiu. Kam zameriavaš pozornosť keď sa snažíš riešiť svoje problémy a témy ? Úprimne si zodpovedz, čo ti techniky práce na sebe, ktorým sa venuješ dali a naopak čo sa ti nimi nepodarilo vyriešiť.

A v neposlednom rade sa sám seba opýtaj, čo to v skutočnosti v tom celom duchovne hľadáš? A nemáš to tak náhodou priamo pod nosom?

 

 

3,612 total views, no views today